História

Prehľad najdôležitejších pravidiel

Vysokozdvižný vozík je mobilný stroj používaný na manipuláciu s materiálom alebo nákladom. Ide o mimoriadne obľúbený nástroj na presúvanie tovarov na kratšie vzdialenosti. Predchodcami vysokozdvižných vozíkov sú zdvíhadlá, ktoré sa zvykli používať v 18. a 19. storočí 
Príbuzným zariadením vysokozdvižného vozíka je nízkozdvižný vozík alebo kontajnerový prekladač. Tieto zariadenia patria do kategórie tzv. manipulačnej techniky a sú častou súčasťou väčších skladov.

Vysokozdvižný vozík je spravidla 4-kolesový dopravný prostriedok, vybavený hydraulicky ovládaným zdvíhacím rámom s vidlicou. Ovládaný je vodičom a poháňaný spaľovacím alebo elektrickým motorom. Nosnosť vozíkov je od stoviek kilogramov po niekoľko ton a výška zdvihu až do 6 metrov. Najdôležitejšou súčasťou vozíkov je zdvíhacia jednotka.

Počas prvej svetovej vojny sa vyrábali prístroje s manipulovateľnými plošinami, ktoré umožňovali ich vyvýšenie alebo zníženie. Pri vojnových snahách sa vyvíjali mnohé nové techniky a inovácie, vrátane žeriavu na manipuláciu s bombovou technikou, ktorý dnes považujeme za prvý elektrický vysokozdvižný vozík.

Prvé vysokozdvižné vozíky boli pomerne jednoduché, nestavali na hydraulických procesoch a dokonca ani nosné vidlice. V minulosti totiž takéto prístroje dokázali zdvihnúť svoj náklad len o pár centimetrov, kde ho potom prevzali iné zariadenia. No hoci vtedajšie vysokozdvižné vozíky nevyzerali tak, ako ich poznáme dnes, do značnej miery uľahčovali nakladanie, vykladanie a celkovú manipuláciu s tovarom a materiálmi, čo bolo počas vojny a nedostatku pracovnej sily, veľkou výhodou.

Vozíky, s ktorými sa dnes stretávame bežne, boli na začiatku 20. storočia skôr raritou. Predchodcom vozíkov dnešného vzhľadu bol zrejme nákladný vozík Tructatr s protiváhou a miestom pre vodiča, ktorý začala vyrábať spoločnosť Clark v roku 1917. Len o tri roky na to bol na trh uvedený i prvý vozík, ktorý na prenášanie nákladu využíval princípy hydrauliky. V roku 1923 by sme už vedeli kúpiť i prvý elektrický vozík s vidlicami, ktorý je skutočne vysokozdvižným vozíkom ako ho poznáme dnes.

Vysokozdvižné vozíky môžeme rozdeliť do dvoch skupín podľa toho, na aký pohon fungujú. Stretávame sa buď s vozíkmi elektrickými (akumulátorovými) alebo s vozíkmi  so spaľovacím motorom, ktoré môžu byť (podobne ako autá) na pohon benzínový, dieselový alebo LPG.

Vysokozdvižné vozíky ďalej možno deliť podľa spôsobu riadenia:
→ ručne vedené
→ s pákovým riadením
→ s volantovým riadením

Samostatnou kategóriou sú potom vysokozdvižné vozíky so zdvíhacou plošinou.

→ vysokozdvižné vozíky s vidlicami a protiváhou patria medzi najbežnejšie vozíky na trhu u nás i v zahraničí. Váha vozíka (a aj jeho vodiča) je pri manipulácii s nákladom využitá ako protiváha. Tieto vozíky bývajú často na elektrický pohon, keďže batéria v nich slúži nielen ako dostatočne ťažká protiváha, ale zároveň je i zdrojom energie.

→ trojkolesové vozíky s protiváhou sú podtypom vysokozdvižných vozíkov s protiváhou. Od svojho bežnejšieho brata sa líšia svojou obratnosťou, ktorú majú vďaka jednému (a nie dvom) ovládateľnému koliesku. Takéto vozíky sa využívajú v obmedzených priestoroch, či v skladoch a miestach, kde je potrebné zaručiť funkčnosť vozíka vonku i dnu.

→ terénne vozíky mávajú nízkotlakové pneumatiky a sú vhodné i do náročnejšieho terénu, napríklad v lesníctve a drevospracujúcom priemysle. vozíky s výsuvnými vidlami, ktoré sa môžu vysúvať buď čelne alebo bočne. Pri čelnom vysúvaní sa šetrí priestor, ale bočné vysúvanie je zase vhodnejšie na prepravu väčších materiálov.

→ retraky sú výnimočné tým, že vodič v nich sedí bokom a nie čelom k smeru jazdy. Ich pomenovanie je vlastne skomoleninou anglického názvu reach trucks, ktorý vyjadruje, že tieto vozíky sú naozaj schopné dosiahnuť všade, kde je potrebné. To mu zabezpečuje lepší výhľad a orientáciu v priestore. Náklad dokážu zdvihnúť až do výšky 12 metrov. Vďaka stabilizujúcim súčastiam tohto vozíka nie je potrebná žiadna veľká protiváha, pričom vozík je stále stabilný a vhodný k manipulácii na vysokých miestach.

→ vozíky s bočným nakladaním slúžia, ako už napovedá ich názov, na nakladanie materiálov zboku, teda nie čelom pre vodiča vozíka. Ich využitie je široké hlavne pri manipulácii s dlhým alebo širokým nákladom, ktorý by bol na normálnom vozíku zvlášť nestabilný. Táto výhoda manipulácie je však pre vozíky i nevýhodou - neposkytujú totiž dostatočnú flexibilitu a operuje sa s nimi ťažko. Preto sa na bežné náklady hodia o čosi menej.

→ teleskopické nakladače (manipulátori) sú úzko špecializované prístroje, ktoré sa viac začínajú podobať na menšie traktory a dopravné prostriedky využívané na stavbách. Na nakladanie s materiálom využívajú výsuvné rameno, ktoré je upevnené viac na spodnej časti vozíka, čo ich odlišuje od bežných vysokozdvižných vozíkov. Ich výhodou je skvelá prístupnosť, flexibilita a ľahká manipulácia. Bývajú však výrazne drahšie ako vozíky s protiváhou a vzhľadom k ich zložitosti (predsa len už ide pomaly o vozidlo, než len o samotný prístroj) sú i viac kazivé

Nízkozdvižný vozík (tzv. paleťák) je ručne alebo elektromotorom ovládané a poháňané zariadenie, určené na manipuláciu s prispôsobenými paletami a debnami. Použitie je obmedzené na rovné spevnené plochy ako sú výrobné a skladové haly, nakladacie rampy alebo korby nákladných automobilov.

Ovládanie vozíka zabezpečuje hydraulický valec v rukoväti, ktorý má nosnosť 2 000 kg. Pohybom páky sa náklad dvíha alebo spúšťa. Pri elektrických vozíkoch je pohyb i hydraulické čerpadlo poháňané elektromotormi.

Konštrukcia Základom vozíka sú dve oceľové nosníky(vidly), ktoré sa zasúvajú pod paletu. Nosníky sú na jednom konci spojené priečnikom, ktorý sa opiera o hydraulický valec. Na valci sú upevnené tiež riadiace kolesá. Voľné konce nosníkov sa opierajú o pojazdové valčeky osadené na výkyvných ramenách. Pojazdové valčeky sú u vozíkov vyšších nosnosťou zdvojené. Zdvih výkyvných ramien s valčekmi je odvodený pákovým prevodom od zdvihu hydraulického valca. Na hydraulickom valci je u vozíkov bez elektrického pohonu ohybne upevnená riadiacej oje. Oja sa natáča dvojica riadiacich kolies a súčasne slúži ako páka hydraulického čerpadla. Pumpovaním ojom tlačíme hydraulickú kvapalinu pod piest a ten dvíha konštrukcii vozíka. Ovládanie prepúšťacieho ventilu je páčkou na oji. Páčka má tri polohy: zdvih / jazda / spúšťania. V polohe jazda je hydraulické čerpadlo zablokované, oj je voľná a slúži len pre ťahanie a riadenie vozíka. U vozíka s elektrickým pohonom je priečnik súčasťou pohonnej jednotky, ktorá obsahuje hydraulický valec s elektricky poháňaným hydraulickým čerpadlom, pohon pojazdu a akumulátory. Riadenie elektricky poháňaných vozíkov je tiež ojom, na ktoré sú aj základné ovládacie prvky pojazdu a zdvihu. U vozíkov poháňaných ľudskou silou iu tých elektrických existujú verzie s vstavanou váhou. Prevážanie paletu (tovar na palete) je možné zvážiť a vytlačia vážiaci protokol. Nízkozdvižný vozík sa líši od vysokozdvižného vozíka tým, že ťažisko naloženého vozíka je vždy medzi opornými bodmi vozíka. Nie je potreba protiváha. Obsluha nízkozdvižného vozíka manipuluje vždy priamo s riadiacou ojom a stojí mimo vozík

Europaleta je rozšírená výmenná paleta, vyrobená z dreva v presne určených rozmeroch. Úložná plocha palety je 0,96 m², rozmery 120×80×14,4 cm a hmotnosť 20–24 kg. Nosnosť europalety je 1500 kg.
Slúži na zjednodušenie manipulovania a špedície tovaru, ktorý sa naložený na paletu jednoducho presúva vysokozdvižným alebo nízkozdvižným vozíkom, prípadne žeriavom. Používa sa pri cestnej, železničnej aj leteckej doprave tovaru.
Vymeniteľnosť paliet je v tom, že po presune nákladu a vyložení z palety sa tá nevracia dodávateľovi, ale sa použije na dopravu iného nákladu/tovaru. Použiteľnosť europaliet je obmedzená iba ich vyhovujúcim stavom, ktorý sa dá predlžovať opravou a výmenou poškodených častí.

Euro Paleta História